[podmet] + 在 + [miesto]
[podmet] + 在 + [miesto] + [sloveso] + [predmet]
在 + miesto hovorí, kde niekto alebo niečo je. Samo je celým prísudkom, takže iné sloveso netreba.
Keď má veta aj dej, 在 a jeho miesto idú pred sloveso. Slovenčina dáva miesto často na koniec a z tohto zvyku vzniká typická chyba.
Slová ako 北京, 学校 a 家 už sú miesta. Obyčajné podstatné meno nie je, preto potrebuje shǎng上, lǐ里, xià下 alebo iný lokalizátor, ktorý z neho miesto urobí.
在哪儿 sa pýta kde a opytovacie slovo stojí tam, kde by stála odpoveď.