a + book, a university
an + apple, an hour
Slovenčina členy nemá, takže si na ne musíš zvyknúť. A a an znamenajú „jeden, nejaký“, ale nie konkrétny. Hovoria poslucháčovi: „toto je pre teba nová vec“. Stoja pred jednou vecou, ktorú môžeš spočítať: a book, an apple. Nikdy nestoja pred množným číslom (books) ani pred slovami, ktoré nespočítaš, ako water alebo music.
Jednotné počítateľné podstatné meno v angličtine takmer nikdy nestojí samo: potrebuje a, the, my alebo podobné slovo.
An použi pred samohláskou vo výslovnosti a a pred spoluhláskou. Väčšinou to zodpovedá prvému písmenu: a cat, an egg. Rozhoduje však zvuk, nie písmeno.
Keď je pred podstatným menom prídavné meno, rozhoduje prvý zvuk prídavného mena.
Keď hovoríš, čím niekto je, použi a alebo an. V slovenčine povieš len „Brat je lekár“, v angličtine člen chýbať nesmie.
A použi, keď niečo spomenieš prvýkrát. Keď o tom hovoríš znova, poslucháč už vie, o ktorú vec ide, takže použi the.