[podmet] + am/is/are + [sloveso]-ing + [budúci čas]
Priebehový prítomný čas môže hovoriť o budúcnosti, keď je plán pevný: rozhodol si sa, vieš kedy a často o tom vie aj niekto iný. Je to pre veci, ktoré si píšeš do diára.
Aj slovenčina hovorí o plánoch v prítomnom čase („Zajtra letíme do Ríma.“). V angličtine to však nejde s jednoduchým prítomným časom: na dohodnutý plán treba priebehový tvar.
Že ide o budúcnosť, ukáže časový údaj alebo situácia. Bez neho tá istá veta hovorí o teraz.
Oba hovoria o plánoch. Priebehový prítomný čas použi pri dohode s časom a často aj miestom. Going to použi pri niečom, o čom si sa rozhodol, aj keď ešte nič nie je dohodnuté.
Počasie si nikto nedohodne, takže pri ňom použi will alebo going to.
Pri cestovných poriadkoch a programoch (vlaky, filmy, hodiny) použi jednoduchý prítomný čas.