[podmet] + 很 + [prídavné meno]
[podmet] + 不 + [prídavné meno]
[podmet] + [prídavné meno] + 吗?
[podmet] + [prídavné meno] + 不 + [prídavné meno]?
Prídavné meno môže byť celým prísudkom vety. Nemá pred sebou sloveso a miesto, kde slovenčina dáva „je“, vyplní 很.
是 spája podmet s podstatným menom, a 忙 nie je podstatné meno, takže tu 是 nemá čo robiť. Slovenské „som zaneprázdnený“ a „som študent“ vyzerajú podobne, ale v čínštine sú to dva rôzne typy viet:
Ak vynecháš 很, veta prestane byť obyčajným opisom. 今天冷 naznačuje „dnes je zima – na rozdiel od včera“ a poslucháč čaká na druhú polovicu.
不 nahradí 很: 我不忙. 不很忙 síce existuje, ale znamená „nie veľmi zaneprázdnený“ a bežne sa to povie 不太忙.
Otázky pridajú 吗 alebo zopakujú prídavné meno okolo 不.
很 je len predvolená výplň. Vymeň ho za 非常, 真 alebo 太…了 a miera bude skutočná.