[výrok] + 吧
吧 na konci vety z nej urobí návrh. Veta zostane, aká je; 吧 jej uberie ostrosť.
Bez 吧 je 你坐 príkaz. S ním poslucháčovi niečo ponúkaš, nie prikazuješ.
吧 vo výroku označuje niečo, čomu veríš, ale nie si si istý, a pozýva poslucháča, aby to potvrdil. 吗 sa pýta bez akéhokoľvek tipu: 你是学生吗 sa pýta, 你是学生吧 si to už myslí.
Samotné 好吧 skôr ustupuje, než súhlasí: je bližšie k „no dobre“ než k 好.