[podmet] + 让 / 叫 / 请 / 要求 / 派 + [osoba] + [slovesná fráza]
[podmet] + 不 / 没 + 让 / 叫 + [osoba] + [slovesná fráza]
有 + [osoba] + [slovesná fráza]
V pivotnej vete má osoba v strede dve úlohy: je predmetom prvého slovesa a podmetom druhého. „Učiteľ nás nechal“ + „čítali sme text“ sa stane jednou vetou so spoločným 我们.
Prvé sloveso vyjadruje, že niekoho privádzaš k nejakému deju. 让 a 叫 sú „prinútiť, nechať, povedať“; 请 je „pozvať, zdvorilo požiadať“; 要求 je „vyžadovať“; 派 je „poslať“; 劝 je „nabádať“.
使 robí to isté, keď je výsledkom pocit alebo stav, a znie písane.
„Požiadať niekoho, aby niečo urobil“ je prosba, a to je 请 alebo 让. 问 sa len pýta otázku.
不 alebo 没 ide pred prvé sloveso. 了 nikdy nenasleduje po prvom slovese; ide za druhé alebo na koniec.
有人 na začiatku a za ním sloveso hovorí, že niekto niečo robí: „je tu niekto, kto…“.