[podmet] + [sloveso] + 了 + [predmet s množstvom]
[podmet] + [sloveso] + 了 + [predmet],[druhá veta]
[podmet] + 没(有) + [sloveso]
了 hneď za slovesom hovorí, že dej bol dokončený. Je to vidová častica, nie minulý čas, a na tom rozdiele záleží oboma smermi.
Minulá udalosť bez pocitu dokončenia 了 neberie. Zvyky, stavy a opisy toho, ako veci boli, sú bez neho.
是 a prísudky s prídavným menom toto 了 nikdy neberú. 了 na ich konci oznamuje zmenu, a to je iné, koncové 了.
Funguje aj smerom dopredu. 了 môže označiť dokončenie v budúcnosti, skôr než sa čokoľvek stalo:
Holé sloveso + 了 + holý predmet znie nedokončene. Pri 我买了书 poslucháč čaká, čo bude ďalej. Daj k predmetu číslo, počítadlo alebo prívlastok, alebo za ním pokračuj druhou vetou.
没 a slovesné 了 nemôžu stáť spolu.
Pridaj 吗 alebo daj na koniec 没有.