[podmet] + [sloveso] + 了 + [trvanie] + 了
[podmet] + [sloveso] + 了 + [množstvo] + [predmet] + 了
Dve 了 v jednej vete hovoria, že dej trvá istý čas až doteraz a zvyčajne ešte trvá. Prvé 了 označuje už uplynulý úsek; druhé hovorí, že takto sa veci majú teraz.
Sloveso berie prvé 了, potom ide trvanie, potom predmet a druhé 了 vetu uzatvára. Slovenčina dáva trvanie inam.
Vynechaj druhé 了 a úsek je ukončený.
Slovenčina robí ten istý rozdiel minulým časom „učil som sa“ oproti prítomnému „učím sa už“.
Namiesto trvania môže stáť množstvo, s rovnakým zmyslom „zatiaľ“. Pred slovesom často stojí 已经.
Pri úseku, keď sa niečo nerobí, ide trvanie prvé, potom 没 a sloveso. Slovesné 了 vypadne, pretože 没 ho nepripúšťa; koncové 了 zostáva, pretože stav stále trvá.