乃【nǎi】

乃 spája podmet s tým, čím je, podobne ako 是, ale patrí do knižného a formálneho jazyka: porekadiel, prejavov, esejí, nápisov. Dodáva vete váhu úsudku.

乃是 a 实乃

乃是 je o niečo plnší tvar. 实乃 „je skutočne“ úsudok ešte zosilní. Oba zostávajú v písanom texte.

Iba podstatné mená a žiadny zápor

Za 乃 nasleduje podstatné meno alebo menná fráza. Nemôže stáť pred prídavným menom a nemá záporný tvar – veta s 乃 je vždy kladné tvrdenie.

• × 这个菜乃很好吃 → 这个菜很好吃
• × 他不乃学生 → 他不是学生

V rozhovore znie 乃 ako citát alebo vtip; použi 是.

乃至 „ba až“ je samostatné slovo s vlastným heslom. Starý význam „nato“ prežíva len v klasických textoch.