[sloveso] + 什么
[sloveso] + 什么 + [predmet]
[prídavné meno] + 什么
什么 hneď za slovesom môže z otázky urobiť námietku: nie je dôvod to robiť. 哭什么 znamená „prestaň plakať“ a nikto nečaká odpoveď.
Je hovorové a dosť priame. Medzi priateľmi znie srdečne: odbíja poďakovanie alebo zdvorilosti.
Predmet ide za 什么, takže 什么 sa ocitne medzi slovesom a jeho predmetom.
Za prídavným menom 什么 rázne popiera.
V什么V opakuje sloveso pre väčšiu mrzutosť.
Tie isté slová môžu byť aj skutočnou otázkou: 你笑什么 sa môže pýtať, čo je na tom smiešne. Rozhodne intonácia a situácia.