[sloveso] + 就 + [sloveso](,[veta])
[sloveso] + 了 + 就 + [sloveso] + 了
[prídavné meno] + 就 + [prídavné meno] + 吧
V就V niečo prijme a ide ďalej: stalo sa to alebo sa to stane a nemá zmysel sa tým trápiť. Ďalšia veta zvyčajne hovorí, čo urobiť namiesto toho. Je to hovorové.
S prídavným menom alebo so slovesom, ktorého dej ešte len príde, často nasleduje 吧.
Keď to povieš niekomu, kto na teba tlačí, ten istý rámec prijme výzvu, a to s ostrinou.
Znie to vzdorovito, takže to nie je pre šéfa ani pre cudzieho človeka.
Na oboch stranách je to isté sloveso alebo prídavné meno a medzi nimi nie je nič okrem 就 (a 了 pred ním).
要V就V, „keď už, tak poriadne“, a 想V就V, „rob to, kedy chceš“, sú samostatné vzorce.