Keď pred podstatným menom stoja dve alebo viac prídavných mien, idú v pevnom poradí. Najprv to, čo si o veci myslíš (názor), potom fakty. V slovenčine poradie často cítiš podobne („pekný starý dom“), ale angličtina je prísnejšia: nesprávne poradie znie rodenému hovoriacemu hneď divne.
She's got a beautiful old house.
Má krásny starý dom.
I bought a small black bag.
Kúpila som si malú čiernu tašku.
Poradie
- názor: nice, lovely, beautiful, horrible
- veľkosť: big, small, long, short
- vek: old, new, young
- farba: red, black, blue
- pôvod (odkiaľ to je): Italian, French, Mexican
- materiál (z čoho to je): wooden, plastic, cotton
Potom podstatné meno. Prídavné mená pôvodu a národnosti sa v angličtine píšu s veľkým písmenom (Italian, French), hoci v slovenčine „taliansky“ píšeš malým.
He's wearing a long blue coat.
Má na sebe dlhý modrý kabát.
There's a nice new Italian restaurant near the station.
Pri stanici je pekná nová talianska reštaurácia.
She gave me an old wooden box.
Dala mi starú drevenú škatuľu.
Nepotrebuješ slovo z každej skupiny. Dve prídavné mená sú bežné a tri sú v poriadku, no pri viacerých daj časť opisu za podstatné meno: „krásny starý dom s červenými dverami“.
Po slovese be
Po be daj medzi posledné dve prídavné mená and.
The room was small and dark.
Izba bola malá a tmavá.
The house is old and beautiful.
Dom je starý a krásny.
Časté chyby
- × a black small bag → a small black bag
- × a red big car → a big red car
- × an Italian lovely restaurant → a lovely Italian restaurant
- × a car red → a red car: prídavné meno stojí pred podstatným menom, nie za ním
- × The house is old beautiful. → The house is old and beautiful.