[podmet] + [sloveso] + [predmet]
[podmet] + [sloveso] + [predmet] + [miesto] + [čas]
[prídavné meno] + [podstatné meno]
V slovenčine ukážu pádové koncovky, kto čo robí, takže slová môžeš presúvať: „Sama ide Yuki pomôcť“ aj „Yuki ide Samovi pomôcť“. Angličtina pády nemá, a tak to ukáže poradie slov. Podmet (osoba alebo vec, ktorá dej robí) je prvý, potom sloveso, potom predmet (osoba alebo vec, na ktorú dej smeruje).
Obe vety majú tie isté slová, ale neznamenajú to isté. Ak slová presunieš, zmeníš význam.
Slovenčina podmet často vynechá („Je zima.“, „Pracuje v nemocnici.“). Anglická veta potrebuje podmet, aj keď je jasné, koho myslíš. Pri počasí, čase a vzdialenosti je podmetom it.
Pokyny ako Sit down. „Sadni si.“ podmet nemajú.
Prídavné meno stojí pred svojím podstatným menom. Za be stojí samo.
Slová o mieste zvyčajne stoja pred slovami o čase, na konci vety. V slovenčine je čas často na začiatku („V pondelok chodím…“).
Slová ako very much, well a often nestoja medzi slovesom a jeho predmetom, aj keď v slovenčine tam byť môžu („mám veľmi rád čaj“).
V otázke stojí be alebo do/does pred podmetom. Samotná intonácia ako v slovenčine nestačí.