past simple: [podmet] + [minulý tvar] + (ukončený čas)
present perfect: [podmet] + have / has + [minulé príčastie]
Oba tvary hovoria o minulosti a po slovensky ich často preložíš rovnako, minulým časom. Výber nezávisí od vidu („videl“ či „uvidel“), ale od času. Ak veta hovorí o ukončenom čase alebo ho myslí, použi jednoduchý minulý čas. Ak čas nepovieš a udalosť je dôležitá teraz, použi predprítomný čas.
Niektoré časové slová idú s jednoduchým minulým časom: yesterday, last week, in 2019, two days ago, when I was a child.
Iné idú s predprítomným časom: ever, never, just, already, yet, so far, since.
Rozhovor často začína predprítomným časom a potom prejde do jednoduchého minulého. Prvá otázka sa pýta, či sa to stalo. Ďalšie sa pýtajú kedy, kde a ako, takže čas je už daný.
Otázka s when sa pýta na ukončený čas, preto ide s jednoduchým minulým časom.
Pri čase, ktorý sa ešte neskončil (today, this morning, this week), môžeš použiť predprítomný čas. Keď sa ten čas skončí, použi jednoduchý minulý.
O živote niekoho, kto zomrel, hovor v jednoduchom minulom čase: jeho čas je ukončený.