this + [podstatné meno v jednotnom čísle] (blízko) / that + [podstatné meno v jednotnom čísle] (ďaleko)
these + [podstatné meno v množnom čísle] (blízko) / those + [podstatné meno v množnom čísle] (ďaleko)
Tieto slová ukážu, ktorú vec myslíš. Slovenské „ten, tá, to“ sa menia podľa rodu a pádu. Anglické sa nemenia podľa rodu ani pádu, len podľa dvoch vecí: je to blízko alebo ďaleko, a je to jedna vec alebo viac?
Slovo môže stáť samo, bez podstatného mena. Podstatné meno môžu nahradiť aj one a ones.
Keď niekoho predstavuješ, povedz This is …, ako slovenské „Toto je …“.
Do telefónu môžeš povedať, kto si, s this is alebo it's: Hello, this is Yuki.
That môže ukazovať na to, čo niekto práve povedal alebo urobil.
This je pre čas, v ktorom práve si, alebo ten, čo príde: this week „tento týždeň“, this morning „dnes ráno“, this summer „toto leto“. That je pre čas v minulosti alebo vzdialený: that day „v ten deň“.
This má krátku samohlásku a končí sa na „s“. These má dlhú samohlásku a končí sa na znelé „z“, ako „thíz“. Ak obe vyslovíš rovnako, jednotné a množné číslo splynú.