[sloveso (neformálny tvar)] + のでしょうか
[i-adjektívum] + のでしょうか
[na-adjektívum] + な + のでしょうか
[podstatné meno] + な + のでしょうか
のでしょうか položí otázku zdvorilo a trochu nepriamo: pýtaš sa na vysvetlenie alebo na niečo, na čo sám neprídeš. Slovesá a い-adjektíva ho prijímajú v neformálnom tvare, v minulom aj neminulom čase; podstatné meno alebo な-adjektívum prijme な.
Obyčajná otázka s ですか sa pýta na fakt. のでしょうか sa pýta jemnejšie, akoby to poslucháč tiež nemusel vedieť, preto sa hodí na otázku nadriadenému, cudziemu človeku alebo na citlivú tému.
Pred publikom alebo len tak do priestoru のでしょうか nastolí otázku bez toho, aby čakalo odpoveď. Používajú ho prednášky, články a televízni moderátori na uvedenie témy.
V reči sa の často skracuje na ん: んでしょうか. Neformálny tvar のだろうか nie je hovorová verzia; je to otázka sebe samému, väčšinou v písanom texte. Medzi kamarátmi je tá istá otázka len の? alebo のかな.