[podstatné meno A] + は + [podstatné meno B] + より + [prídavné meno]
[podstatné meno B] + より + [podstatné meno A] + のほうが + [prídavné meno]
[sloveso (slovníkový tvar)] + より + [sloveso (slovníkový tvar)] + ほうが + [prídavné meno]
[sloveso (neformálny tvar)] + より(も)
[podstatné meno / opytovacie slovo] + よりも
より znamená „ako“, „než“. Ide hneď za vec, s ktorou porovnávaš, a prídavné meno je na konci: A は B より 大きいです je „A je väčšie ako B“.
Prídavné meno sa nemení. Japončina nemá druhý stupeň ako slovenské „väčší“ a nepotrebuje tu slovo „viac“: porovnanie urobí samotné より.
Poradie je opačné ako v slovenčine, kde „ako“ ide za prídavné meno. Podstatné meno s より je vždy to, ktoré prehráva. Ak chceš povedať „psy sú väčšie ako mačky“, ×ねこは犬より大きいです je zle – táto veta hovorí, že väčšie sú mačky.
Víťaz často berie のほうが namiesto は. ほう znamená „strana“ alebo „smer“, takže A のほうが je „strana A je viac…“. Význam je rovnaký ako s は a polovica s より môže ísť prvá aj druhá.
Takto aj odpovedáš na otázku, v ktorej máš vybrať z dvoch vecí. Polovica s より sa v odpovedi zvyčajne vynechá.
Tieto použitia idú za porovnanie dvoch podstatných mien.
Sloveso pred より a ほうが je v slovníkovom tvare, bez の.
Po slovese v minulom čase ako おもっていた思っていた alebo po časovom slove ako まえ前 より porovnáva s tým, čo si čakal, alebo s tým, ako to bývalo.
„Než zvyčajne“ je いつもより alebo いつもよりも, postavené na いつも, „vždy“, nie na opytovacom slove いつ.
Po slovese よりも odsúva jeden postup v prospech toho, ktorý nasleduje.