[podstatné meno] + 不予 + [dvojslabičné sloveso]
不予 odmieta úkon úradným jazykom: v predpisoch, oznamoch, zmluvách, rozhodnutiach školy, firmy či úradu. Nasleduje dvojslabičné sloveso a to, čo sa odmieta, zvyčajne stojí vpredu ako téma.
不予 pochádza od toho, kto má rozhodovaciu právomoc. Medzi ľuďmi sa to isté odmietnutie povie obyčajným 不 + sloveso.
不予 odmieta niečo urobiť; neznamená „nedať“. Študenti čítajú 予 ako „dať“ a dávajú hneď zaň podstatné meno.
Spájajú sa s ním formálne dvojslabičné slovesá: 受理, 批准, 退还, 考虑, 承认, 采用, 报销, 办理, 处分, 评论.