[podmet] + 称得上 + (是) + [podstatné meno]
[podmet] + 称不上 + (是) + [podstatné meno]
[podmet] + 称得上 + [prídavné meno]
称得上 hovorí, že si podmet nejaké označenie vyslúžil. Je to 称 „nazývať“ s potenciálnym doplnkom – 得 alebo 不 medzi slovesom a jeho výsledkom hovorí, či výsledok môže nastať. 称得上 je „dá sa nazvať“, 称不上 je „nedá sa celkom nazvať“.
是 za ním je pred podstatným menom nepovinné a pred prídavným menom sa vynecháva.
Zápor sa používa rovnako často ako kladný tvar a zmierňuje: vec nie je zlá, len na to označenie nedosahuje. 什么 pred podstatným menom to robí odmietavejším.
称得上…吗 sa pýta, či označenie sedí, a často čaká „nie“.
Zápor ide dovnútra slova, ako 不 namiesto 得. 不 vpredu vytvorí inú, zvláštnu vetu.
堪称 má ten istý význam v písanej pochvale; 称得上 je bežný každodenný tvar.