当 + [veta] + 的时候,+ [veta]
当 + [veta] + 时,+ [veta]
当 otvára vetu s „keď“, ktorú …的时候 uzatvára. Celý rámec stojí pred hlavnou vetou, ktorá hovorí, čo sa v tej chvíli stalo.
…的时候 zvládne tú istú úlohu samo; pridané 当 robí vetu starostlivejšou a trochu formálnejšou. 当…时 je písaný variant, bežný v článkoch a návodoch.
当 nemôže vetu uviesť samo. Bez 的时候 alebo 时 neznamená „keď“.
Slovenčina dovolí dať „keď“ aj na koniec. V čínštine ide časový rámec pred hlavnú vetu.