[podmet] + [sloveso] + 得了 / 不了
[podmet] + [sloveso] + 不了 + [predmet]
不了 za slovesom hovorí, že dej sa nemôže uskutočniť, a 得了, že môže. 了 sa v tomto vzorci číta liǎo, staré sloveso „dokončiť, zvládnuť“, nie le.
Prvý význam je „nezvládnuť to“: niečo stojí v ceste.
Druhý, so slovesami spotreby – jesť, piť, míňať – je „nezvládnuť všetko“.
不能 pokrýva aj pravidlá a povolenie; V不了 je len o tom, či je niečo možné. 我不能去 môže znamenať, že ti to nedovolia. 我去不了 hovorí, že ti v tom bránia okolnosti.
S 错, 忘 a 少 je 不了 sebavedomou predpoveďou: 错不了 „nemôže byť zle“, 忘不了 „nikdy nezabudnem“, 少不了 „nezaobíde sa bez“.
不 ide medzi sloveso a 了, nikdy pred sloveso. Predmet nasleduje za 不了 alebo sa presúva dopredu ako téma.
Kladné 得了 sa objavuje hlavne v otázkach a v odpovediach na ne; obyčajné tvrdenie zvyčajne berie 能.