[číslo] + [počítadlo] + [veta] + 的 + [prídavné meno] + [podstatné meno]
[veta] + 的 + 那 / 这 + [počítadlo] + [podstatné meno]
Prívlastok je všetko, čo pred podstatným menom stojí a opisuje ho. Každý prívlastok ide pred svoje podstatné meno a veta použitá týmto spôsobom končí na 的. Vo formálnom písanom jazyku sa takéto vety predlžujú – pred jedným podstatným menom môže stáť informácia za celú vetu, kým slovenčina by ju dala za neho ako vetu s „ktorý“.
Najprv nájdi podstatné meno: je za posledným 的. Potom čítaj prívlastok ako jeden blok, ktorý ho opisuje.
Tu je riadiacim podstatným menom 因素 „faktory“; všetko od 影响 po 主要 ho opisuje.
Číslo s počítadlom zvyčajne idú prvé, potom veta s 的 a potom krátke prídavné alebo podstatné meno, ktoré sa bez 的 pripája priamo k riadiacemu podstatnému menu.
Ukazovacie slovo s počítadlom môžu ísť aj za vetu. Tým získa veta väčšiu váhu a je to bežné poradie, keď veta určuje, o ktorý ide.
的 potrebuje iba veta. Jednoslabičné prídavné meno alebo podstatné meno, ktoré pomenúva druh, sa pripája k riadiacemu podstatnému menu priamo: 新政策, 交通问题. Reťaz troch či štyroch 的 sa číta zle; vynechaj tie, ktoré nie sú potrebné.
Keď je prívlastok príliš dlhý na pochopenie, autori presunú časť za podstatné meno ako samostatnú vetu, často s 旨在 alebo 用于.
Vzťažná veta nikdy nestojí za svojím podstatným menom.