可是 / 但是【kěshì / dànshì】

可是 aj 但是 znamenajú „ale“. Otvárajú druhú vetu.

可是 alebo 但是

可是 je ľahšie a patrí do hovorenej reči. 但是 je o niečo pevnejšie a častejšie sa objavuje v písanom texte. V rozhovore sa voľne zamieňajú a ani jedno nie je chybné tam, kde by stálo druhé.

Veta, nie fráza

To, čo nasleduje, musí byť veta s vlastným prísudkom. Podmet môže odpadnúť, ak je rovnaký ako v prvej vete.

• × 我喜欢咖啡但是茶 → 我喜欢咖啡，但是不喜欢茶

S 虽然

虽然 „hoci“ v prvej vete sa spája s 但是 alebo 可是 v druhej. Slovenčina jedno z nich vynechá; čínština si ponechá obe a nie je to nadbytočné.

不过 je jemnejšie „ale“, bližšie k „hoci“.