可惜 + [veta]
[veta],(真 / 太) 可惜了
可惜的是 + [veta]
可惜 na začiatku vety znamená „bohužiaľ“. Zvyčajne nasleduje po niečom dobrom a potom pomenuje, čo to kazí.
Ako prísudok je 可惜 prídavné meno: 真可惜, 太可惜了, 很可惜. Zhŕňa celú situáciu.
可惜的是 je písaná podoba úvodu, s ľútosťou pomenovanou najprv.
Pokrýva aj plytvanie: vyhodiť dobré jedlo alebo nevyužitý talent.
可惜 opisuje situáciu, nie človeka. 我很可惜 neznamená „je mi to ľúto“ ani „cítim sa zle“; 可惜 patrí k situácii.