[podmet] + 莫非 + [prísudok]?
莫非 + [veta]?
莫非 + [veta] + 不成?
莫非 predkladá dohad, ktorému hovoriaci začína veriť: „žeby…?“, „nehovor mi, že…“. Stojí na začiatku vety alebo pred prísudkom a veta je otázka. Pôvodom je knižné a v reči pridáva nádych údivu alebo podozrenia.
不成 na konci dodá dohadu viac neveriaci tón.
难道 je hlavne rečnícke: hovoriaci si myslí, že odpoveď je nie, a protestuje. 莫非 sa prikláňa opačne – hovoriaci tuší, že odpoveď je áno, a overuje si to.
莫非 môže byť aj rečnícke, ale jeho bežnou úlohou je skutočný dohad.
无非 – „nič viac než“ – vyzerá a znie podobne a študenti si ich zamieňajú. 无非 konštatuje; 莫非 háda.