虽【suī】

虽 je jednoznakový písaný tvar 虽然, „hoci“. Stojí za podmetom, pred krátkym prísudkom, a ďalšia veta sa obracia s 但 alebo 却.

Za podmetom

虽然 môže stáť pred podmetom aj za ním. 虽 zostáva za ním.

• × 虽他年轻，但经验丰富 → 他虽年轻，但经验丰富
• × 虽路远，风景却很美 → 路虽远，风景却很美

Krátky prísudok

虽 sa hodí ku krátkemu prísudku – jednému prídavnému menu alebo slovesu s predmetom. Dlhá veta za ním znie nevyvážene a tam je lepšou voľbou 虽然.

话虽如此

话虽如此 – „hoci slová sú také“ – pripúšťa to, čo práve odznelo, a obracia sa proti tomu: „môže to byť pravda, ale“.

V ustálených frázach

虽 prežíva v niekoľkých ustálených frázach. 麻雀虽小，五脏俱全 – „vrabec je malý, ale má všetky orgány“ – hovorí, že malá vec je úplná. V 虽败犹荣 znamená 犹 仍然: prehrali, no stále so cťou.