让【ràng】

让 vkladá osobu medzi dve slovesá: podmet prinúti tú osobu niečo urobiť. Či ide o „nechať“, „prinútiť“ alebo „povedať niekomu, aby“, rozhoduje kontext.

Osoba ide hneď za 让 a jej činnosť nasleduje bez ničoho medzi nimi – žiadne slovo ako slovenské „aby“.

不让 – nie je dovolené

不让 odmieta dovolenie. 没让 hovorí, že k dovoleniu alebo príkazu nedošlo.

Ako sa niekto cítil

让 + osoba + prídavné meno hovorí, aký pocit v niekom niečo vyvolalo.

„Poďme“ je 吧

„Poďme…“ sa nevyjadruje cez 让. Návrhy majú na konci 吧. 让我们 + sloveso sa objavuje v prejavoch a heslách, ale v rozhovore znie strnulo.

• × 让我们走吧 → 我们走吧

让 môže označovať aj pôvodcu v trpnej vete; to použitie príde neskôr.