[podmet] + 所 + [sloveso] + 的 + [podstatné meno]
[podmet] + 所 + [sloveso] + 的
所 stojí pred slovesom vo fráze s 的, keď je opisované podstatné meno predmetom toho slovesa: „to, čo povedal“, „problém, na ktorom nám záleží“. Prvý ide podmet, potom 所, potom sloveso a nakoniec 的.
Ak 所 vynecháš, ostane bežná fráza s 的 s rovnakým významom: 他说的 a 他所说的 hovoria to isté. 所 ju robí formálnou, takže patrí do prejavov, esejí a správ. V rozhovore znie strnulo.
所 potrebuje sloveso, ktoré má predmet, a podstatné meno musí byť práve tým predmetom. Keď je podstatné meno pôvodcom deja – „ľudia, ktorí prišli“ – 所 tam nie je.
Podmet zostáva pred 所, nikdy nie za ním.
所有 „všetok“ je iné slovo, ktoré sa náhodou začína rovnakým znakom.