话题句【huàtíjù】

Veta môže začať svojou témou – tým, o čom sa hovorí – a potom podať komentár. Témou je často to, čo by bolo predmetom za slovesom, presunuté dopredu, lebo to obaja hovoriaci už majú na mysli.

Komentár je úplná veta v bežnom poradí; presunula sa len téma. 我看过这本书 je tiež správne. Presunutím predmetu dopredu sa „táto kniha“ stáva východiskom – niekto ju práve spomenul alebo ju staviaš proti niečomu inému.

Téma musí byť známa

Témou môže byť len niečo určité: vec, ktorá už zaznela, označená 这 alebo 那, alebo dosť všeobecná na to, aby ju poznal každý. Nový, neurčitý predmet zostáva za slovesom.

• × 一本书我买了 → 我买了一本书
• × 一个朋友我昨天见了 → 我昨天见了一个朋友

S 都 a 也

Tému na začiatku často sprevádza 都 alebo 也, ktoré na ňu odkazujú späť. V 这些菜我都喜欢 sa 都 vzťahuje na jedlá, nie na mňa.

Téma a potom jedna jej časť

Témou môže byť osoba alebo vec a komentár opisuje jednu jej časť. 他个子很高 je „je vysoký“ – doslova „on, postava je vysoká“. Medzi nimi nie je 的 ani 是.

• × 大象是鼻子很长 → 大象鼻子很长