往 + [smer] + [sloveso]
往 + [miesto] + [sloveso]
[sloveso] + 往 + [miesto]
往 + smer stojí pred slovesom pohybu a hovorí, ktorým smerom pohyb ide. Je to bežné slovo na udávanie cesty.
往 si berie aj miesto alebo 这边 a 那边.
Slovenčina dáva smer za sloveso: „odboč doľava“, „choď späť“. 往 + smer ide prvé.
Niekoľko slovies si berie 往 za sebou a potom cieľ: 开往, 飞往, 寄往. Stretneš ich vo vlakoch, na letiskách a v hláseniach.
往 udáva len smer a nič iné. Keď dej mieri na osobu – usmievať sa na niekoho, učiť sa od niekoho – berie sa 向 alebo 对.