[podmet] + 未免 + (太 / 有点儿 / 过于) + [prídavné meno] + (了)
[veta],[podmet] + 不免 + [slovesná fráza] / [prídavné meno]
未免 a 不免 vyzerajú podobne a obe stoja pred prísudkom, ale robia rôzne veci. 未免 je verdikt hovoriaceho, že niečo zachádza priďaleko: „trochu príliš“, „to je už priveľa“. 不免 hovorí, že pocit alebo výsledok prirodzene vyplynul zo situácie: „nedalo sa inak“, „muselo to tak byť“.
未免 sa zvyčajne spája s 太…了, 有点儿, 有些 alebo 过于. Kritika tam je, ale vyjadrená zdržanlivo.
不免 nasleduje za vetou, ktorá udáva príčinu. Za ním býva často pocit – 有些担心, 感到失望 – alebo chyba, ktorá sa dala čakať.
难免 má blízko k 不免 a má vlastný gramatický bod.
未免 použi, keď vynášaš súd, 不免, keď opisuješ prirodzenú reakciu.