向 + [smer] + [sloveso]
[podmet] + 向 + [osoba] + [slovesná fráza]
[sloveso] + 向 + [miesto]
向 nasmeruje dej. Pred slovom smeru hovorí, kam pohyb ide; pred osobou pomenúva, na koho dej mieri.
Fráza s 向 stojí pred slovesom. Slovo smeru za slovesom je slovenský slovosled.
向 + osoba stojí pred slovesami pozdravu, ospravedlnenia, požičania a učenia. Je o niečo formálnejšie ako 跟 alebo 对.
Pri 借 a 学习 označuje 向 zdroj, takže slovenčina hovorí „od“.
往 tiež udáva smer a je bežnejším slovom pre pohyb. Nemôže však nasmerovať dej na osobu.
V písaní môže 向 nasledovať za niekoľkými slovesami pohybu s cieľom za sebou: 走向, 飞向, 通向.