[podmet] + 也 + [slovesná fráza]
[predmet] + [podmet] + 也 + [sloveso]
[veta],[podmet] + 也 + [slovesná fráza]
怎么 / 再 + [sloveso],也 + 不 / 没 + [sloveso]
也 má jednu pozíciu – za podmetom, pred slovesom – ale to, čo pridáva, môže byť ktorákoľvek časť vety. 我也喜欢喝茶 môže znamenať „aj ja mám rád čaj, tak ako ty“ alebo „mám rád aj čaj, nielen kávu“. V reči to rozhodne prízvuk a kontext.
Ak chceš ujasniť, že pridávaš predmet, presuň ho dopredu ako tému. 也 zostane, kde bolo.
Slovenské „aj“ stojí pri slove, ktoré pridáva. 也 nemôže stáť za predmetom.
Keď sú podmety rôzne, 也 môže k jednej udalosti pridať celú ďalšiu. „Tiež“ pokrýva celú vetu, nie jedno slovo.
Za 怎么, 再 alebo opytovacím slovom 也 hovorí, že výsledok platí, nech sa stane čokoľvek. Tu nič nepridáva; označuje výsledok ako nezmenený. 即使…也 funguje rovnako.
也好, 也行 a 也可以 prijímajú druhú najlepšiu možnosť: „aj to je dobré“, „pokojne aj tak“.