一定【yídìng】

一定 stojí za podmetom a pred slovesom alebo prídavným menom. Pri tom, čo nevidíš, je to istý záver: „určite je“, „musí byť“.

Pred prídavným menom nie je 是.

• × 他一定是很忙 → 他一定很忙

一定要 pre „určite urob“

S 要, alebo s 会 pri sľube, je 一定 o vôli: naliehanie, prosba alebo záväzok.

不一定 a 一定不

Kde stojí 不, mení význam. 不一定 je „nie nevyhnutne“; 一定不 je „určite nie“.

不一定 môže stáť samo ako odpoveď: „nemusí“, „nie nevyhnutne“.

Ako prídavné meno pred podstatným menom znamená 一定的 „istý, určitý“: 一定的影响 je „istý vplyv“.