[vlastník] + 有 + [vec]
[miesto] + 有 + [vec]
[podmet] + 没有 + [vec]
有 pokrýva „mať“ aj „niekde je“. To isté sloveso hovorí, kto niečo vlastní, aj čo sa nachádza na nejakom mieste.
V druhom vzorci ide miesto na začiatok a vec na koniec. Veta predstavuje niečo, o čom poslucháč nevedel, že tam je, takže nová vec ide na koniec.
不 nikdy nepopiera 有. Zápor je méi yǒu没有 a v reči sa pred predmetom skracuje na 没: 我没钱.
Pridaj 吗 alebo použi yǒu méi yǒu有没有. Krátka odpoveď zopakuje sloveso: 有 alebo 没有.
Keď uvádzaš číslo, číslo a jeho počítadlo idú medzi 有 a podstatné meno. Každé podstatné meno má svoje počítadlo; 个 nie je univerzálne.
Niektoré podstatné mená sa spájajú s 有, aby opísali, aké niečo alebo niekto je: yǒu yì si有意思 zaujímavý, yǒu yòng有用 užitočný, yǒu míng有名 slávny, yǒu qián有钱 bohatý. Berú si 很 ako prídavné meno.