[miesto] + 有 + [vec]
[vec] + 在 + [miesto]
有 aj 在 spájajú vec a miesto. Ktoré použiješ, závisí od toho, o ktorom z nich poslucháč už vie.
Prvá veta predstavuje knihu, o ktorej poslucháč nevedel, že tam je. Druhá je o knihe, o ktorej sa už hovorí, a oznamuje, kde je.
Známe ide na začiatok, nové na koniec. 有 začína miestom, takže novinkou je vec. 在 začína vecou, takže novinkou je miesto.
Keď hovoríš, kde je známa vec, napríklad 我的书, daj ju na začiatok a použi 在. Holé podstatné meno s číslom, napríklad 一本书, je nová informácia a ide za 有.
Miesto, za ním 是 a vec hovorí, čo dané miesto zaberá. 有 necháva priestor aj pre iné veci; 是 hovorí, že tam je práve toto.