余 / 吾【yú / wú】

余 aj 吾 znamenajú v klasickej čínštine „ja“. Ani jedno sa nepoužíva v reči. Stretneš sa s nimi v citátoch, v predslovoch a starých listoch a v moderných esejách, kde chce autor starodávny alebo žartovne vznešený tón.

吾 ako „môj“

吾 môže stáť priamo pred podstatným menom a znamenať „môj“ alebo „náš“, bez 的.

吾辈 a 吾等

吾辈 – „ľudia ako my“, „naša generácia“ – žije dodnes v písaných výzvach a v predslovoch. 吾等 je „my“ hlasom historického románu.

余 alebo to druhé 余

余 častejšie znamená „zvyšný“ alebo „viac ako“: 其余 „ostatok“, 三十余人 „viac ako tridsať ľudí“. Význam „ja“ má hneď za sebou sloveso, zvyčajne na začiatku vety.

V modernej próze

Moderný autor, ktorý použije 吾, je zámerne hravý alebo vznešený. Vložené do obyčajnej vety to znie ako vtip.

• × 吾今天去超市买东西 → 我今天去超市买东西

汝 je zodpovedajúce klasické „ty“ a objavuje sa v rovnakých druhoch textov.