TEA-cher, ba-NA-na, pho-TO-gra-pher
[silné slovo] + a/the/to/of/and + CUP of TEA
Slabika je časť slova s jednou samohláskou: wa-ter má dve slabiky, ba-na-na tri. V každom slove s viac ako jednou slabikou má jedna slabika prízvuk. Vyslovíš ju hlasnejšie, dlhšie a trochu vyššie. Tu je prízvučná slabika napísaná veľkými písmenami.
V slovenčine je prízvuk vždy na prvej slabike. V angličtine môže byť na ktorejkoľvek a treba sa ho naučiť so slovom.
Slovník ukazuje prízvuk malou značkou ˈ pred prízvučnou slabikou: /ˈtiːtʃə/ pre teacher.
Veľa dvojslabičných podstatných a prídavných mien má prízvuk na prvej slabike: MOR-ning, WA-ter, HAP-py. Veľa dvojslabičných slovies ho má na druhej: be-GIN, for-GET, de-CIDE.
Slová na -tion majú prízvuk tesne pred touto koncovkou: STA-tion, in-for-MA-tion. V dlhších slovách sa prízvuk môže posunúť, keď sa slovo zmení: PHO-to-graph, pho-TO-gra-pher.
Slovenčina vyslovuje každú samohlásku zreteľne. Angličtina nie. Vo vete majú prízvuk slová, ktoré nesú význam: podstatné mená, plnovýznamové slovesá, prídavné mená. Malé slová ako a, an, the, to, of, and, for, at a can ho zvyčajne nemajú. Dostanú krátku, slabú hlásku ako nejasné „e“, ktorá sa volá šva (/ə/ v slovníku).
The znie ako „thuh“ pred spoluhláskou a ako „thee“ pred samohláskou: the book, the apple.
Malé slovo je silné, keď stojí samo, na konci vety alebo keď ho zámerne zdôrazníš.
Can't je vždy silné: I CAN'T swim. Preto can a can't rozoznáš aj podľa prízvuku, nielen podľa t na konci.
Prízvuk na nesprávnej slabike, napríklad na prvej ako v slovenčine, môže slovo urobiť nezrozumiteľným.
Keď dáš každému slovu rovnakú silu – „I. WANT. TO. GO.“ –, znie to pomaly a ťažkopádne. Malé slová vyslov rýchlo.