1.2 Písmo: kana

Kana

Teóriu už poznáš? Precvič si kanu v našom kvíze:

Kana je spoločný názov pre obe japonské slabičné písma: hiraganu a katakanu. Tieto dve sa pri písaní po japonsky používajú spolu s kandži. Každá z týchto troch abecied má svoje konkrétne použitie.

Hiragana (ひらがな平仮名) sa používa na jednoduché japonské slová alebo slová, ktorých kandži je príliš ťažké. V niektorých prípadoch, a najmä v textoch pre deti, sa používa ako furigana (prepis slov napísaných kandži, ktorý zvyčajne stojí priamo nad týmito slovami v texte). Najdôležitejšie však je, že sa ňou píšu gramatické konštrukcie, napríklad časovanie slovies alebo častice.

Katakana (かたかな片仮名) sa vidí menej často ako hiragana. Najmä sa používa na písanie prevzatých slov. Niekedy môže katakana vyjadrovať aj dôraz. Okrem toho ju niektoré slovníky (aj ten náš) používajú na zápis čítaní onjomi (čínskych čítaní) kandži.

Kandži (かんじ漢字) je tretia sada znakov, ktorou sa píšu slová. Na rozdiel od znakov kany má každé kandži svoj vlastný význam a vyjadruje konkrétny pojem. Je ich však obrovské množstvo, a preto je dosť ťažké zvládnuť kandži.

Okrem toho môžeš naraziť aj na pojem rómadži, čo je v podstate prepis kany do latinky.

Ako sa učiť kanu

Najlepšie, čo môžeš na začiatku cesty za japončinou urobiť, je naučiť sa kanu. Konkrétne začať hiraganou a pokračovať katakanou.

Hiragana

Japonské slová sa skladajú zo zvukov, ktoré sa nazývajú aj móry (v množnom čísle) alebo móra (v jednotnom čísle). Je to jazykovedný pojem podobný slabike. Móra je základná časová jednotka hovorenej japončiny. Každá móra je buď samohláska (napríklad あ), alebo dvojica spoluhláska – samohláska (napríklad か), s jedinou výnimkou, ktorou je ん (n'), tvorené iba spoluhláskou.

Každý znak hiragany predstavuje jednu móru. Niektoré znaky sa dajú upraviť pomocou dakutenu ゛ alebo handakutenu ゜. Niektoré móry sa navyše zapisujú kombináciou dvoch znakov hiragany, z ktorých druhý je menší (napr. きょ / kyo oproti きよ / kiyo). A potom je tu ešte zvláštny malý znak tsu. Podrobné vysvetlenie všetkého ťa čaká v nasledujúcich odsekoch.

Začnem tým, ako sa ktorý znak číta. V tabuľke hiragany nižšie vidíš každý znak umiestnený v mriežke spoluhlások a samohlások. Až na pár výnimiek majú znaky v stĺpcoch spoločnú počiatočnú spoluhlásku a znaky v každom riadku spoločnú koncovú samohlásku. Teraz vysvetlím každý znak, od pravého horného rohu, stĺpec po stĺpci doľava.

Výslovnosť nižšie je opísaná slovenskými hláskami. Japonské zvuky sa im väčšinou veľmi podobajú, rozdiely sú uvedené pri jednotlivých znakoch.

Rad A

Každý znak v tomto stĺpci predstavuje jednu samohlásku.

Rad K

Žiadne výnimky. Každý znak sa číta ako k v kosť a za ním zodpovedajúca samohláska z radu A.

Rad S

Tieto znaky sa čítajú ako s v sova spojené so zodpovedajúcou samohláskou zo stĺpca A. Je tu však jedna výnimka: し / shi sa číta ako ši v šiška.

Rad T

Tieto znaky sa čítajú ako t v tma a za ním zodpovedajúca samohláska zo stĺpca A. Sú tu však dve výnimky: ち / chi a つ / tsu.

Rad N

Tieto znaky sa čítajú ako n v nos a za ním zodpovedajúca samohláska zo stĺpca A. Máš šťastie, žiadne výnimky.

Rad H

Tieto znaky sa čítajú ako h v hora a za ním zodpovedajúca samohláska zo stĺpca A. Je tu však jedna výnimka: ふ / fu sa číta ako niečo medzi F a H, za čím nasleduje う. Je to niečo medzi fu vo fujara a hu v husi, vyslovené takmer zatvorenými perami.

Rad M

Tieto znaky sa čítajú ako m v mesto a za ním zodpovedajúca samohláska zo stĺpca A. Našťastie žiadne výnimky.

Rad Y

Tieto znaky sa čítajú ako j v jama a za ním samohláska zo stĺpca A. Všimni si, že v japončine nie sú zvuky yi a ye.

Rad R

Tento je s výslovnosťou trochu zložitejší. Znaky v tomto stĺpci sa vyslovujú ako niečo medzi R a L a za tým samohlásky zo stĺpca A. Jazyk raz ľahko ťukne o podnebie, nerolujeme. Viac o tom, ako vysloviť zvuk R / L, nájdeš v tomto článku na Tofugu.

Rad W

V tabuľke vyššie vidíš štyri znaky. ゐ / wi a ゑ / we sa však v modernej japončine nepoužívajú (viac sa dočítaš v tomto článku). Zostávajú teda わ / wa a を / wo.

を / wo sa používa iba ako častica označujúca predmet a vyslovuje sa ako o v oko.

わ / wa sa naopak bežne používa v slovách. Vyslovuje sa ako wa vo wasabi (krátke u splývajúce s a, podobne ako ua).

Osamelý znak ん / n

Ako už bolo povedané, ん / n je jediný znak kany, ktorý tvorí iba spoluhláska. Vyslovuje sa ako n v ten. Na klávesnici ho napíšeš dvoma n za sebou (nn) – najmä ak za ním nasleduje spoluhláska, y alebo nič.

Dakuten ゛ a handakuten ゜

Znaky niektorých radov sa dajú upraviť dakutenom ゛ a handakutenom ゜. Tieto diakritické znamienka určitým spôsobom menia zvuk spoluhlásky v znaku. Samohláska však zostáva nezmenená.

Dakuten ゛ sa dá použiť na rady K, S, T a H. Handakuten ゜ sa dá použiť iba na rad H.

Rad K s dakutenom ゛

Zvuk k sa mení na g ako v guľa.

Rad S s dakutenom ゛

Zvuk s sa mení na z ako v zub.

Rad T s dakutenom ゛

Zvuk t sa mení na d ako v dom. Sú tu však dve výnimky: ぢ　/ ji a づ　/ zu, ktoré sa čítajú ako じ / ji a ず / zu. Pôvodne mali vlastnú výslovnosť, no postupom času zanikla, preto sa v rómadži prepisujú ako ji a zu. Napriek tomu sa stále musia písať ako ぢ / di a づ / du.

Rad H s dakutenom ゛ alebo handakutenom ゜

Rad H je jediný rad, ktorý môže mať dakuten aj handakuten.

• Dakuten mení zvuk h na b ako v brána
• Handakuten mení zvuk h na p ako v pes

Platí to aj pre výnimočný znak ふ / fu, ktorého zvuk sa s dakutenom mení na bu ako v buk (ぶ / bu) a s handakutenom na pu ako v puk (ぷ / pu).

Rad H s dakutenom ゛

Rad H s handakutenom ゜

Kombinácie

Znaky v riadku い (I) sa dajú skombinovať s malými verziami znakov radu Y a vytvoriť tak nové zvuky. (Normálne vs. malé: やゃ, ゆゅ, よょ). Tieto kombinácie sa vyslovujú ako spoluhláska z prvého znaku a za ňou zvuk や/ゆ/よ (napr. にゃ je niečo ako zvuk n z に a za ním や, teda ňa). Kombinácie so し, じ, ち sú výnimky a čítajú sa ako spoluhláska a za ňou iba samohláska z druhého znaku (napr. しゃ sa vyslovuje ako ša v šach, しゅ ako šu v šuflík a しょ ako šo v šofér). Všimni si tiež, že kombinácie ぢゃ, ぢゅ, ぢょ sa v podstate nikdy nepoužívajú.

Malé tsu (っ)

Malý znak tsu má zvláštnu funkciu. (Normálne vs. malé tsu: つっ). Číta sa ako krátka pauza pred zvukom, ktorý hneď nasleduje. Dá sa to chápať aj tak, že malé tsu „zdvojí“ nasledujúcu spoluhlásku. Tak sa aj zapisuje v rómadži, a keď chceš malé tsu napísať na počítači, napíšeš spoluhlásku dvakrát, napr. napíš nippon alebo issho a dostaneš にっぽん alebo いっしょ.

Jedno z čítaní にっぽん日本 (Japonsko) je napríklad にっぽん, čo je v rómadži nippon. Môžeš ho skúsiť prečítať s dvojitým p a naozaj vysloviť zvuk p dvakrát. To sa však ukáže ako dosť nepohodlné. Namiesto prvého p si preto iba priprav ústa na jeho vyslovenie, chvíľku počkaj a potom vyslov iba druhé p.

Ak za malým tsu nasleduje zvuk sh (ako v いっしょ), dá sa naozaj vysloviť ako dvojité š. Je to, akoby si povedal iš a hneď bez prestávky šo.

Všimni si, že za malým tsu vždy nasleduje spoluhláska (t. j. pred znakmi radu A sa malé tsu zvyčajne nepíše).

Katakana

Keď máš za sebou hiraganu a jej výslovnosť, katakana bude hračka. Katakana funguje rovnako ako hiragana. Každý znak hiragany má priamy náprotivok v katakane (pozri tabuľku nižšie). Kombinácie s やゆよ fungujú tiež rovnako ako v hiragane. A ani malé tsu nie je výnimkou. Znaky sa musíš naučiť, lebo vyzerajú inak, ale inak fungujú presne tak ako hiragana.

Precvičovanie

Keď už chápeš, ako kana funguje, mal by si si overiť, že všetky znaky spoznáš a vieš ich prečítať. Pripravil som pre teba nástroj na precvičovanie kany:

Môžeš sa skúsiť naučiť znaky aj písať, hoci si nemyslím, že je to v tejto fáze úplne nutné. Za dôležitejšie považujem najprv pochopiť a naučiť sa čítať – lebo ti to prinesie viac úžitku za menej práce. Vedieť písať v kane je však určite dobrá vec. Takže to skús, ak chceš.

Keď ti v nástroji vyššie pôjde rozpoznávanie znakov ľahko, môžeš si skúsiť prečítať nejaké japonské texty napísané kanou a ešte viac sa precvičiť. Nie je nutné, aby si týmto textom rozumel, hlavným cieľom je vedieť prečítať všetky znaky.

A keď ti už kana pôjde, pokojne pokračuj návodom na kandži, ktorý nasleduje.