[podstatné meno] + は + 誰 + ですか
誰 + が/を/に/と/から + [sloveso] + か
誰 + の + [podstatné meno]
だれ sa pýta „kto“. Stojí tam, kde by stála odpoveď, a berie časticu, ktorú by odpoveď mala. Kandži je 誰; slovo sa rovnako často píše v kane.
Odpoveď dá osobu na miesto, kde bolo だれ: あのひとあの人はたなか田中さんです, へや部屋にせんせい先生がいます, やまだ山田さんのほん本です.
Ako podmet otázky berie だれ časticu が, nie は. Opýtať sa, kto je učiteľ, sa dá správne dvoma spôsobmi a ani jeden nedáva は k だれ.
Tieto použitia idú za hranicu obyčajnej otázky.
Jedna hláska zmení otázku: だれがいますか sa pýta, kto tam je, a だれかいますか, či tam vôbec niekto je.