へ za miestom označuje, kam pohyb smeruje: „do“, „k“. Ako častica sa číta „e“, nie „he“. Sloveso je zvyčajne ísť, prísť alebo vrátiť sa.
Pri slovesách pohybu označujú cieľ へ aj に a môžeš použiť ktorékoľvek.
へ sa prikláňa k smeru, ktorým sa vydávaš, に k miestu, kam dorazíš. V bežných vetách je rozdiel zanedbateľný.
に má úlohy, ktoré へ nemá: označuje aj čas a miesto, kde niečo je.
Častica znie ako え a píše sa vždy へ. Vnútri slova má へ svoj obvyklý zvuk: へや (izba) je „heja“.
Tieto použitia idú za hranicu obyčajného cieľa.
へ ide aj za slovom pre smer, nielen za miestom.
へ môže označiť osobu, ktorej je určený list alebo darček. Takto sa adresuje pohľadnica alebo odkaz: たなか田中さんへ, „Pre Tanaku“.
Pred の je možné len へ: はは母へのてがみ手紙 je „list pre mamu“. に pred の stáť nemôže.