[podstatné meno] + 向き
[podstatné meno] + 向きの + [podstatné meno]
[podstatné meno] + 向きだ / 向きではない
[podstatné meno (smer)] + 向き
向き stojí hneď po podstatnom mene a znamená „vhodný pre“: vec sa dobre hodí pre daného človeka alebo účel. Pred ďalším podstatným menom má の a na konci vety だ alebo です.
Zápor je 向きではない.
V rozhovore sa to, že sa niekto na niečo hodí, častejšie vyjadruje cez にむいている向いている od slovesa むく向く: このしごと仕事はわたくし私にむいていない向いていない.
Po slove označujúcom smer 向き hovorí, kam je niečo obrátené. S に opisuje, ako je niečo položené.
うわむき上向き opisuje aj rastúci trend – ekonomiku, tržby, niečiu náladu.