[kmeň -masu slovesa] + ながら + [sloveso]
ながら spája dva deje, ktoré jeden človek robí naraz: „pri tom, ako…“. Pripája sa ku kmeňu -masu prvého slovesa, vedľajšieho deja, a sloveso na konci vety je hlavné.
Sloveso pred ながら sa nikdy nemení. Čas a zdvorilosť nesie posledné sloveso.
Hlavný dej ide na koniec. Keď ich vymeníš, veta povie niečo iné.
Oba deje patria tomu istému človeku. Keď dve veci robia dvaja ľudia, použi ま間 s ~ている.
Tieto použitia idú za hranicu dvoch dejov v tej istej chvíli.
ながら pokrýva aj dve veci, ktoré robíš počas tých istých mesiacov alebo rokov.
Po podstatnom mene, prídavnom mene alebo stave ako しっている知っている znamená ながら „hoci“. To je význam ながらも a pochádza z neho aj ustálené spojenie ざんねん残念ながら „bohužiaľ“.