の

の spája dve podstatné mená. A の B je „B, ktoré patrí A“ alebo „B od A“: prvé podstatné meno hovorí, komu druhé patrí alebo aké je. Vlastník alebo opis je vždy prvý a samotná vec je posledná.

Japončina nemá zvláštne slová pre „môj“ alebo „tvoj“. Je to 私 plus の a pre „tvoj“ meno danej osoby plus の.

Dve podstatné mená spojené pomocou の fungujú ako jedno podstatné meno, takže dvojica môže prijať は alebo stáť pred です.

Časté chyby

Medzi dvoma podstatnými menami zvyčajne musí byť の, aj keď v slovenčine nič nie je.

• × 日本語先生 → 日本語の先生

い-adjektívum sa pripája priamo k podstatnému menu, bez の.

• × 大きいの本 → 大きい本

Viac než vlastníctvo

Prvé podstatné meno môže druhé bližšie určiť akýmkoľvek spôsobom: o čom je, kde je alebo odkiaľ pochádza, z čoho je.

Prvé podstatné meno môže tiež povedať, kto je ten druhý.

Podstatné meno, ktoré je posledné, je vec, o ktorej hovoríš. Ak ich vymeníš, zmení sa význam.

Vynechanie druhého podstatného mena

Keď je vec zrejmá, druhé podstatné meno sa vynechá a の zostane: わたくし私の je „moje“, たなか田中さんの je „Tanakovo“.

Poznámky k použitiu

Tieto použitia idú za hranicu spájania dvoch podstatných mien.

Viac ako dve podstatné mená

の sa môže opakovať. Každé podstatné meno opisuje to, ktoré nasleduje.