～の

の po slovese alebo prídavnom mene zmení spojenie na podstatné meno, takže môže mať za sebou は, が alebo を: „behanie“, „jedenie“, „učenie“. Sloveso alebo i-adjektívum má の v neformálnom tvare, v minulom aj prítomnom čase; na-adjektívum má な.

Spojenie pred の môže mať vlastný podmet, označený が: かれ彼がうたう歌うのをきいた聞いた, „počul som ho spievať“.

の alebo こと

Aj こと mení sloveso na podstatné meno a so slovami ako すき好き, たのしい楽しい alebo むずかしい難しい funguje jedno aj druhé; の je hovorovejšie.

So slovesami videnia a počutia a s まつ待つ a てつだう手伝う funguje iba の, pretože dej vidíš, počuješ alebo naň čakáš práve vtedy, keď prebieha.

Pred です funguje iba こと.

• × 趣味は本を読むのです → 趣味は本を読むことです

の na konci vety

の, ktoré končí vetu, je hovorový tvar のです: pýta si alebo podáva vysvetlenie. To je samostatný gramatický bod.