ね

ね na konci vety žiada poslucháča, aby s tebou súhlasil. Slovenčina na to používa „však?“ alebo „že áno?“.

Použi ho pre niečo, čo poslucháč vidí alebo cíti rovnako ako ty. Bežná odpoveď súhlasí, opäť s ね.

ね alebo よ

ね je pre to, čo viete obaja. よ je pre to, čo poslucháč nevie. Studený deň, v ktorom obaja stojíte, dostane ね; čas testu, na ktorý poslucháč zabudol, dostane よ.

Nie pre to, čo vieš len ty

ね potrebuje niečo, s čím môže poslucháč súhlasiť. Nedáva sa k faktu o tebe, ktorý poslucháč nemôže poznať. Keď sa ťa spýtajú, odkiaľ si, ×カナダから来ましたね vyznie ako „prišiel si z Kanady, však?“. Odpovedz holou vetou.

Overenie faktu

ね aj overuje, či máš niečo správne.

Poznámky k použitiu

Tieto použitia idú nad rámec súhlasu s faktom.

Zjemnenie prosby

Za ～てください alebo ～ましょう urobí ね vetu priateľskejšou.

Hovorová reč

V neformálnej reči ide ね za neformálny tvar. Podstatné meno alebo な-adjektívum si zvyčajne ponechá だ; bez neho (きれいね) veta znie mäkšie.

よね

よ a ね spolu overujú niečo, čím si si dosť istý, ale chceš to potvrdiť.