[kmeň u-slovesa] + う / く / ぐ / す / つ / ぬ / ぶ / む / る
U-sloveso, nazývané aj godan sloveso, končí v slovníkovom tvare jednou zo slabík radu う: う, く, ぐ, す, つ, ぬ, ぶ, む alebo る. Slovníkový tvar je neformálny neminulý čas: hovorí, čo robíš zo zvyku alebo čo urobíš, v hovorovej reči.
Pri tvare -masu sa posledná slabika posunie pred ます do radu い.
Sloveso končiace na る je u-sloveso vždy, keď je slabika pred る z radu あ, う alebo お: わかる分かる, つくる作る, のる乗る. Keď je táto slabika z radu い alebo え, sloveso je zvyčajne ru-sloveso, ale niekoľko bežných je u-slovies a treba sa ich naučiť jedno po druhom: かえる帰る, はいる入る, はしる走る, きる切る, しる知る, いる要る.
Tieto použitia idú nad rámec slovesa na konci hovorovej vety.
Slovníkový tvar stojí aj pred podstatnými menami a mnohými gramatickými vzormi, napríklad とおもう思う a ことができる, aj keď veta končí zdvorilo.
So stúpajúcou intonáciou sa slovníkový tvar hovorovo pýta.