[podstatné meno (miesto)] + に + [podstatné meno (osoba/zviera)] + が + いる
[podstatné meno (osoba/zviera)] + は + [podstatné meno (miesto)] + に + いる
[podstatné meno (osoba)] + (に)は + [podstatné meno (osoba/zviera)] + が + いる
います hovorí, že človek alebo zviera je niekde: „je“, „je v“. Ten, kto tam je, dostane が a miesto ide prvé s に. います je zdvorilý tvar; いる je tvar, ktorý nájdeš v slovníku.
Všetko živé, čo sa hýbe samo, dostane います: ľudia, zvieratá, vtáky, ryby, hmyz. Predmety dostanú あります, a takisto rastliny.
Keď je človek už tým, o čom hovoríš, ide prvý s は a miesto nasleduje.
います sa mení ako každé sloveso na ます: いません, いました, いませんでした. „Nikto“ je だれも so záporom.
Japončina používa います tam, kde slovenčina povie „mať“ brata, kamaráta, zviera: ten človek „tam je“. Ten, kto ich má, dostane は alebo には.
Tieto presahujú to, že niekto tam je.
いる je pravidelné る-sloveso.