お / ご

お a ご stoja pred podstatným alebo prídavným menom a robia ho zdvorilým. お sa pripája k pôvodne japonským slovám, ktoré sa čítajú kun'jomi alebo sa píšu v kane: なまえ名前, みず水, いそがしい忙しい. ご sa pripája k zloženinám z kandži, ktoré sa čítajú on'jomi: じゅうしょ住所, かぞく家族, れんらく連絡.

Pravidlo má výnimky oboma smermi. Niekoľko slov s on'jomi má お: おでんわお電話, おしょくじ食事, おじかんお時間, おげんき元気, おへんじお返事. Niekoľko pôvodne japonských slov má ご: ごゆっくり, ごもっとも. Tieto sa uč spolu so slovom.

Tvoje, nie moje

Pri podstatnom mene vyjadrujú お a ご úctu k osobe, ktorej patrí. Používaš ich pre meno, rodinu a adresu druhého a pri svojich ich vynecháš.

• × 私のご家族は東京にいます → 私の家族は東京にいます

Výnimkou je niečo, čo robíš alebo dávaš pre druhého. Vtedy je predpona skromná a pripája sa k tvojej vlastnej činnosti: ごれんらくご連絡します, おでんわお電話します.

Poznámky k použitiu

Tieto použitia idú za hranicu お a ご ako úcty k niekomu inému.

Zdvorilé bez vlastníka

Mnohé bežné slová majú お len preto, aby zneli zdvorilo, nech patria komukoľvek. Je to bežné hlavne pri jedle a pití.

Slová, ktoré ju majú vždy

Niektoré slová sa skoro nikdy nepovedia bez predpony, ani medzi priateľmi: おかねお金, おちゃお茶, おかしお菓子, おふろお風呂, ごはんご飯. Už neznejú zdvorilo; sú to jednoducho tie slová. Bez predpony je めし飯 hrubé, mužská reč.

Nie pri prevzatých slovách

Slová prevzaté z angličtiny a iných jazykov, písané v katakane, zvyčajne predponu nemajú: ×おコーヒー. Zopár, napríklad おといれトイレ a おびいるビール, má お v reči obchodníkov alebo v jemnejšom štýle.