～こと

こと zmení slovesné spojenie na podstatné meno, takže môže mať za sebou は, が alebo を a stáť tam, kde by stálo podstatné meno: „hranie na klavíri“, „ísť do Japonska“. Stojí po neformálnom tvare slovesa a čas tohto slovesa zostáva taký, aký je.

Spojenie pred こと je celá veta a môže mať vlastný podmet, označený が alebo の: かれ彼がくる来ること, „to, že príde“.

こと alebo の

Aj の mení sloveso na podstatné meno a so slovami ako すき好き, たのしい楽しい alebo むずかしい難しい funguje jedno aj druhé; の je hovorovejšie. Každé má však miesta, kde je to druhé nesprávne.

Pred です a v ustálených väzbách ako ことができる, ことがある a ことにする funguje iba こと.

• × 夢は日本に行くのです → 夢は日本に行くことです

So slovesami videnia a počutia a s まつ待つ a てつだう手伝う funguje iba の, pretože dej vnímaš alebo pri ňom pomáhaš práve vtedy, keď prebieha.

• × 彼が歌うことを聞いた → 彼が歌うのを聞いた

こと na konci pravidla

Oznam alebo zoznam pokynov sa môže končiť slovníkovým tvarom alebo ない-tvarom plus こと. Znamená „treba“ alebo „je zakázané“ a patrí do písaného textu.